Magda Vášáryová politička a herečka
Vždy budem hlásať poučku, že sebavedomý je len ten človek, ktorý sa zaujíma o to, ako ho hodnotia druhí, a sebavedomý ten národ, ktorý rád nazrie do zrkadla, ktoré mu nastavia iní. Kniha Ľubomíra Smatanu (aj s tým ľubozvučným slovenským ľ) je zrkadlom i zrkadielkom, ktoré osvetľuje nielen Bratislavský hrad a Lomnický štít, ale aj tmavé zákutia Slovenska i slovenskej duše. Mužskej duše, lebo musím s ľútosťou konštatovať, že ženy sa v nej vyskytujú len sporadicky. Možno preto, lebo autor ich vidí v tom najlepšom svetle. Buď ako nedosiahnuteľné krásky, ktoré sa sebavedome prechádzajú po uliciach slovenských miest, alebo ako odborníčky. Od pani Závackej až po sociologičku Gyarfášovú.
Patrím zrejme do tej druhej skupiny, a preto som knihu odborne prečítala, zhodnotila ju a priala by som si, aby mala úspech nielen v Čechách a na Morave, ale aj na Slovensku. Aj my ju potrebujeme, aby sme sa nepozerali len do toho istého pokriveného a veľmi zašlého zrkadla, ktoré si vyťahujeme pri každej slávnostnej príležitosti. Nielen preto, že búra niekoľko zažitých mýtov, ba dokonca som tam našla niekoľko faktov, o ktorých som ani ja - "odborníčka" - nevedela, ale zároveň aj milo potvrdzuje pár predsudkov, ktoré nám urobia dobre na duši. Jedným z príkladov je poradie tém v knihe. Najprv bačovia a až potom predseda vlády. A všetci ako by ich jedna Jánošíkova mater mala. Tak to má byť. Staré mýty treba zbúrať, mladšie vylepšiť a zároveň prispieť svojou troškou k vytváraniu nových.
Lebo tak to bolo na počiatku a tak to zostane naveky.
Vždy budem hlásať poučku, že sebavedomý je len ten človek, ktorý sa zaujíma o to, ako ho hodnotia druhí, a sebavedomý ten národ, ktorý rád nazrie do zrkadla, ktoré mu nastavia iní. Kniha Ľubomíra Smatanu (aj s tým ľubozvučným slovenským ľ) je zrkadlom i zrkadielkom, ktoré osvetľuje nielen Bratislavský hrad a Lomnický štít, ale aj tmavé zákutia Slovenska i slovenskej duše. Mužskej duše, lebo musím s ľútosťou konštatovať, že ženy sa v nej vyskytujú len sporadicky. Možno preto, lebo autor ich vidí v tom najlepšom svetle. Buď ako nedosiahnuteľné krásky, ktoré sa sebavedome prechádzajú po uliciach slovenských miest, alebo ako odborníčky. Od pani Závackej až po sociologičku Gyarfášovú.
Patrím zrejme do tej druhej skupiny, a preto som knihu odborne prečítala, zhodnotila ju a priala by som si, aby mala úspech nielen v Čechách a na Morave, ale aj na Slovensku. Aj my ju potrebujeme, aby sme sa nepozerali len do toho istého pokriveného a veľmi zašlého zrkadla, ktoré si vyťahujeme pri každej slávnostnej príležitosti. Nielen preto, že búra niekoľko zažitých mýtov, ba dokonca som tam našla niekoľko faktov, o ktorých som ani ja - "odborníčka" - nevedela, ale zároveň aj milo potvrdzuje pár predsudkov, ktoré nám urobia dobre na duši. Jedným z príkladov je poradie tém v knihe. Najprv bačovia a až potom predseda vlády. A všetci ako by ich jedna Jánošíkova mater mala. Tak to má byť. Staré mýty treba zbúrať, mladšie vylepšiť a zároveň prispieť svojou troškou k vytváraniu nových.
Lebo tak to bolo na počiatku a tak to zostane naveky.